reklama

Winter is coming

Leto ešte nestihlo odísť a večer už vonia Vianocami. Preto ma neprekvapilo, keď som dostala zvedavú otázku: Mami, čo nám donesie Ježiško?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Vymenili si medzi sebou sprisahanecký pohľad, lebo nevedia, či už prišiel ten správny čas, aby mi oznámili, že Ježiško darčeky nenosí a nezlomili mi tým srdce. Chcem ešte tento rok ostať v sladkej nevedomosti a ilúziu Vianoc ešte pár rokov nechať ilúziou.
Tvárim sa, že treba písať listy, byť dobrý a Ježiško na nich určite nezabudne. "A čo by ste chceli?" "Telefóny!!!" Zakričia dvojhlasne. 
Večer zasadne rodinná rada a riešime pokazenú umývačku riadu, blížiace sa MOT na auto, syn chce čo najskôr dosť drahú kolobežku a do toho Vianoce...
Rozmýšľame, či predám obličku iba ja, alebo predáme každý jednu, keďže máme dvojičky.
Telefóny by som rada nahradila niečím iným, ale vyraďovacou metódou prídem na to, že nič lepšie neexistuje. Oblečenie nepotrebujú, lebo dvesto dní v roku trávia v uniforme. Prázdninové oblečenie vydrží jednu sezónu, ak ho nestihnú zodrať, stihnú z neho vyrásť.
Hračky nekupujem už pár rokov, lebo čím viac hračiek, tým väčšia nuda a neporiadok. 
Na telefóny ma lámali už minulý rok. Kúpili sme im také obyčajné, nech sa môžem dovolať kde sú a zavolať ich domov, keby niečo. Lenže vonku im zavadzali. 
Na ihrisku mali problém kde ho dať, s taškou cez plece visieť dolu hlavou nie je bohviečo, pri fotbale omína vo vrecku, dať ho niekomu strážiť a celý čas riešiť kto ho vlastne má a kde ho položil, im kazilo radosť z hry. 
Nechávali ich doma a dohodli sme sa, že ak nechcú nosiť telefón, budú nosiť hodinky. Stanovili sme si presný čas, kedy sa prídu domov nahlásiť a povedať mi, kde sa nachádzajú a čo robia. Dohoda fungovala, chodili presne a na telefóny sme zabudli. 
V škole ich tiež nepotrebovali, lebo na začiatku roka vypĺňame papiere, kde musia byť uvedené vśetky telefónne čísla, od mobilov, domácej linky, zamestnávateľa a lekára až po náhradný kontakt na priateľa, keby sa nám náhodou ani na jedno z týchto čísel nedovolali. 
Lenže už sú o rok starší a telefón pre nich nadobudol nový význam. Nechcú z neho iba telefonovať, chcú využívať všetky ostatné vymoženosti, ktoré kvalitný telefón ponúka.
Dať synovi na výber, buď kolobežka alebo telefón mi nepríde fér, lebo kolobežku čo má, zodral. Chodia sa kolobežkovať každý deň, za každého počasia, hneď ako si dopíšu úlohy. Telefón je jediná vec, ktorú chcú a už sú vo veku, kedy by som zvažovala jeho kúpu. Ale aj umývačku riadu by som privítala. Aj keď bez nej viem žiť, s ňou sa predsa len žije o niečo lepšie.
"Mami, mám plán." Prisadne si syn. "Veľmi by som si chcel na kolobežku zarobiť sám. Nechcem darované peniaze, ani nechcem, aby mi ju doniesol Ježiško. Chcem si ju kúpiť za svoje zarobené peniaze. Kde si môžem zarábať?"
"Ale aký dobrý nápad", potešila som sa a hlavou mi prešlo milión možností.
Začínam uvažovať o činnostiach, ktoré by sme spoplatnili. Odmeny za známky zavrhujem hneď. Odmena je to, čo sa naučíš, je to niečo, čo ti nikto nikdy nemôže vziať, je to jediná vec, ktorú vlastníš a ktorá ti ostane, aj keď ti dom vezme hurikán a frajerka ti odíde s iným. Radosť z učenia je zadarmo, je odmenou sama o sebe ...viem, zase som sa nechala uniesť,ale v tomto smere neviem urobiť kompromis. 
Upratovanie vlastnej izby a svojho neporiadku je tiež ich psia povinnosť. Môj bordel, môj problém.
Dcérina izba je totiž presne ako z internetového vtipu o puberťákoch. Vojsť do nej je ako ísť do Ikey. Ideš tam iba nakuknúť a odchádzaš s piatimi pohármi, dvoma uterákmi, štyrmi taniermi a párom nožníc. Tam zo zásady zachovania duševného zdravia chodím iba v stave krajnej núdze. Upratuje iba vtedy, keď si už nemá kde sadnúť. Má aj svetlé dni, keď vyriadi priam luxusne a zase má na tri mesiace pokoj.
Takže ani táto možnosť zárobku nepripadá do úvahy. Rozmýšľam, čo by som mu dala robiť a bez výčitiek svedomia za to zaplatila. Syn ráta týždne a výšku výplaty, ktoré zhmotnia jeho vysnívanú kolobežku. Ak by dostal každý deň libru, tak si každý piatok môže odložiť päť. Vo februári sa už vidí ako nakráča do obchodu a pri pokladni vysype všetky svoje poctivo zarobené peniaze.
Rozmýšľam nad vysávaním auta, ale to je sezónna robota, nebude ho vysávať každý deň.
Už je veľa hodín, som unavená a posielam ho spať, ráno múdrejšie večera. Vojdem do kuchyne a čaká ma plný drez hrncov. V kúte stojí pokazená umývačka riadu a mne sa tak nechce...tak strašne sa mi nechce...A mám to! "Mám pre teba prácu, ktorú môžeš robiť každý deň a zarobiť libru." Syn zdupoce po schodoch a s hrdosťou v hlase zamestnávam svojho prvého zamestnanca v mojej práve vybudovanej firme. "Budeš umývať každý deň hrnce. Sľubujem, že ich neumyjem, prisahám, že ich nechám v dreze, až kým neprídeš." 
"Môžem aj ja? Aj ja chcem, aj chcem! Ty budeš umývať, ja budem utierať!", kričí dcéra. "A čo si chceš kúpiť?" "Ani neviem, ale je fajn mať peniaze, veď čo keby...Slávnostne si na to tleskneme. 
Umývačka riadu počká, minimálne do februára, kým kolobežka nezaparkuje v chodbe a dcéra nezistí, do čoho by mohla časom investovať.
A možno budú mať ďalší sen a umývačka ostane osirele stáť v kúte, až kým sa moja rodinná firma nerozpadne a moji umývači riadu neodletia do sveta.
Obličky nám ostanú, hrncov som sa zbavila a zima môže prísť aj s Vianocami.
Life is Good.

Maria Garabasova

Maria Garabasova

Bloger 
  • Počet článkov:  40
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Píšem príbehy tak, ako mi ich život prináša. Niekedy smutne, niekedy s humorom. Cestujem, hľadám, ućím sa. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu