Láska, necestuj tým vlakom

Autor: Maria Garabasova | 27.7.2017 o 17:22 | Karma článku: 11,33 | Prečítané:  4302x

Haberovi by som odporučila trošku pozmeniť text. Napríklad na: "Láska, radšej cestuj vlakom.."Možno by si ju cestujúce matky osvojili ako hymnus na SAD.   

Stojím na zastávke a konečne prichádza vytúžený autobus. Modlím sa, nech nie je plný. Vonku je mínus 25, deťom primŕzajú sople a mne sa ruky nedajú odlepiť od rúčky kočiara.
Mám dve možnosti. Prvá je nastúpiť zadnými dverami, všetko naložiť a potom si ísť kúpiť lístok.

Čakajúci sa nahrnú do autobusu. Bezradne stojím pri zadných dverách a očami prosím o pomoc. 
Ľudia sedia a pozerajú niekam do prázdna. Snažím sa niekoho osloviť, ale akosi všetci záhadne ohluchli.

Rýchlo teda naložím najprv chodiace deti, potom sa snažím zdvihnúť kočiar sama. Nejakej dobrej duši to predsa len nedá a príde mi na pomoc. Ľudia sa s hundraním posúvajú dozadu.
Musím si kúpiť lístok. Rozmýšľam ako sa pretlačím ku šoférovi a kde nechám natlačené deti. Rozmýšľam, či si to, ktoré je v kočiari vezmem na ruky a budem sa pretláčať s ním, alebo ho nechám tam a budem dúfať, že nevypadne.
Druhá možnosť je nastúpiť prednými dverami a nechať kočiar so všetkými taškami pri zadných dverách. Kúpiť lístky, čo nie je jednoduchá záležitosť, lebo peniaze musím vybrať z kabely jednou rukou, lebo v druhej držím 10kg dieťa a očami kontrolujem predierajúce sa deti.

Niektoré stratí šál, niektoré rukavicu, niektoré topánku, ale úspešne dorazia na miesto určenia.  Nemôžem sa po spadnuté veci zohnúť, autobus je preplnený. 
Snažím sa rýchlo presunúť ku zadným dverám, kým ich vodič nestihne zavrieť. Zase očami hľadám niekoho, kto mi pomôže. Rozmýšľam, kde položím dieťa, ktoré mám na rukách, kde dám zatiaľ ďalšie dve deti a ako ho sama vyložím jednou rukou. 
Zvládam aj túto úlohu a autobus sa konečne pohne. Napriek všetkému je toto ten lepší prípad. Áno, sú aj horšie.
Príde autobus, vonku je mínus 25, deťom opäť primŕzajú sople o rukavicu, ktorou si ich utierajú a autobus je plný. Deti sú hladné, to v kočiari potrebuje akútne vymeniť plienku. Lenže autobus je plný. 
Vodič má vzadu ďalšie dva kočiare a zakričí mi, že viac kočiarov zobrať nemôže. Ostanem bezradne stáť na zastávke, domov sa môžem dopraviť najskôr za hodinu a pol, keď pôjde ďalší autobus. 
Tieto situácie zažívam, či praští mráz alebo páli slnko, či prší alebo duje jesenný vietor.
Sťažovať sa môžem akurát tak na lampáreň, nikoho to netrápi. Kočiar nie je možné uložiť do batožinového priestoru, aj keď netuším prečo. Asi nejaké nariadenie.
Vraj sú situácie, ktoré zmeniť nemôžeš a musíš sa naučiť ich prijať. Tak hovorí nejaké budhistické príslovie.

Hneď ako deťom dorastajú nohy do takej dĺžky, aby dokážali odkráčať nejaký ten kilometer, odkladám kočiar do pivnice.

Deti vychodili škôlku, základnú śkolu, strednú, majú svoje deti a SAD si naďalej žije svojím vlastným životom. 

Ak chceš cestovať s kočiarom, obrň sa trpezlivosťou, zober si náhradné plienky, v zime ohrievač, v lete aspon o tri litre vody naviac a hlavne, pozri si, kedy ti pôjde najbližší vlak.
 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Komédia na súdoch: prečo nie sú prípady Majského a Čuňu uzavreté

Treba sa pýtať, kde sme – ako súdruhovia z NDR – urobili chybu.

ŠPORT

Slovenskí hokejisti prehrali s Rusmi po predĺžení na turnaji v Nórsku

Slovákom patrí priebežne druhé miesto.

KOMENTÁRE

Prečo sa v kostoloch nediskutuje

Chromík a Kuffa kázali proti Istanbulskému dohovoru. Vraj veď násilie na ženách nikto nechce.


Už ste čítali?