Za starých dobrých čias

Autor: Maria Garabasova | 9.7.2017 o 11:42 | (upravené 9.7.2017 o 13:52) Karma článku: 7,25 | Prečítané:  802x

Za starých dobrých čias sme chodievali na chatu. Bolo to také vyhnanstvo z civilizovaného sveta, ktoré sme podstupovali dobrovoľne a radi.

Líšky tam dávali dobrú noc. Nemali sme televízor ani pitnú vodu. Niekedy, keď bolo dlhodobo sucho, nebola voda žiadna.
Kúrili sme v starom petríku. Ak sa nepodarilo v zime zakúriť alebo do rána vyhaslo, umyli sme sa v lavore hneď potom, ako sa v ňom roztopil ľad.
Nikdy tam nebola nuda. Ak sme chceli kúriť, museli sme si narúbať drevo, ak sme sa chceli opaľovať vo dvore, museli sme si lúku pokosiť. Kosačka tam nebola, musela som sa naučiť kosiť kosou. 
Hračky pre deti tam tiež neboli, ak nepočítam kačku bez hlavy a zopár kociek.
Jediný a najdôležitejší zdroj kultúrneho vyžitia bol starý tranzistor. Baterka bola primontovaná gumičkou do vlasov. 
V zime sme ležali na úzkej drevenej posteli, prikrytí obrovskou perinou a počúvali sme rozhlasovú hru o ľuďoch, ktorí zamrzli v aute. Doteraz si pamätám, ako z tranzistora prašťal mráz a hlavní hrdinovia dojedali posledné keksy. 
V lete sme každé ráno chodievali ku tete Tokárovej po vodu. Úzkym chodníkom vedúcim do dediny cupitali najprv všetky deti a za nimi ja. 
 Nikdy nás nenechala len tak  odísť . Vždy nám pribalila kus koláča, natrhala maliny, jahody a do ruky strčila domáci sirup. Nech máme tú vodu, čo nám načapovala, s čím piť.
Večer sme si nevideli na koniec nosa. Už nikdy som nevidela na oblohe toľko hviezd a v tráve toľko  svätojánskych mušiek ako tam.
Večer sme vždy založili oheň a opekali všetko, čo sa dalo. Zemiaky sme zahrabali do pahreby a čas sme si krátili  vyjedaním pečených jabĺk  a slaniny.
Keď už bola dostatočne čierno čierna tma, deti hrávali Krvavé poleno. "Dvanásta hodina odbila, lampa ešte svietila..." Oni sa nebáli, mne v tej hore nebolo všetko jedno.
Boli to deväťdesiate roky, keď ešte nebola internetová doba a dovolenky v zahraničí neboli samozrejmosť.
Keď sa mi narodili druhé deti, zistila som, že je zbytočné spomínať, keď si to môžem zopakovať. Najlepšie detsvo je to obyčajné, bez komfortu, keď je chlieb s maslom najviac a zmoknuté oblečenie schne na nás, keď sa vraciame domov.  

Mať svoju bandu, kde sa chalani niekedy pľujú a ťahajú dievčatá za vrkoče. Hrať futbal, skákať gumu a mať dotlčené kolená.
Plávať v studenej vode, machrovať na bicykli a vyskočiť z rozhojdanej hodačky. Vyliesť na strom, preskočiť potok a vydržať v mokrých teniskách. Vedieť ako chutí šťavel a schovať sa tak, aby nás nenašli.
Internet je silná konkurencia, ale zatiaľ vyhrávam. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Komédia na súdoch: prečo nie sú prípady Majského a Čuňu uzavreté

Treba sa pýtať, kde sme – ako súdruhovia z NDR – urobili chybu.

ŠPORT

Slovenskí hokejisti prehrali s Rusmi po predĺžení na turnaji v Nórsku

Slovákom patrí priebežne druhé miesto.

KOMENTÁRE

Prečo sa v kostoloch nediskutuje

Chromík a Kuffa kázali proti Istanbulskému dohovoru. Vraj veď násilie na ženách nikto nechce.


Už ste čítali?