reklama

To, čo nás spája

My ľudia, či sa nám to páči alebo nie, musíme žiť v komunite. Nie vždy sa nám to darí a niekedy si lezieme na nervy.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Niekedy utekáme do hôr dúfajúc, že nestretneme ani živú dušu, aby sme potom ostatným živým dušiam mohli porozprávať ako nám bolo bez nich dobre. Živé duše stretávate všade, doma aj vo svete.
Cez prázdniny som sa vybrala na brigádu do Nemecka. Robili sme v kuchyni.
S Rickom, ktorý bol z východného Nemecka, sme si rozumeli okamžite. Chodil do pionierskych táborov a tak sme si mohli spoločne zaspievať Internacionálu alebo zarecitovať básničku Odin, dva, odin dva, pošol zajčik poguľať... spájalo nás tajomstvo, ktorému sme rozumeli len my dvaja. Taký Lars, ktorý vyrastal v západnom Nemecku nemal tušenie, o čom je reč. 
Jedného dňa nás prišla pozrieť kamoška z Čiech a maďarský basketbalista.
S bratmi Čechmi nebol problém, horšie to bolo s maďarským basketbalistom. Ani po maďarsky ani po nemecky, ani po rusky, ani po anglicky.
Debata začala viaznuť, keď tu Lars vykríkol: " Veď my sme ako za Rakúsko Uhorska!" Pozriem na nás a naozaj, akoby nás jedna Mária Thérezia mala. Na Octoberfeste sme vznik našej novej komunity oslávili dobrým nemeckým pivom.
Na ďalšej brigáde som bola v Taliansku. Zoznámili sme sa hneď, lebo sme tam boli na čierno. Viezli sme sa starou bielou dodávkou, ktorá na prvý pohľad vyzerala, že sa rozpadne už niekde pri Bystrici. Vydržala celé tri dni jazdy.
Docestovali sme v noci. Zastavili sme v lese, vodič nám povedal, aby sme si dobre strážili pasy, lebo budeme bývať so Srbmi a Chorvátmi. Poučil nás, dievčatá a ženy, aby sme zbytočne neprovokovali, lebo by mohli byť medzi nimi aj moslimovia.
V dome nás bývalo sedemnásť. Ráno nás naložili do auta, zaviezli do práce a po práci po nás opäť prišlo auto.
Stravu sme nemali, iba tú, čo sme si priniesli z domu. Po dvoch týždňoch na nás doľahol hlad. Kresťan či moslim, hlad je spoločný nepriateľ a nám neostávalo nič iné, iba sa podeliť aj o poslednú kôrku chleba. 
Boli dni, keď sme z roboty prišli skôr a mali sme čas túlať sa po prekrásnom talianskom vidieku, kde líšky dávajú dobrú noc. Túlame sa, túlame a čo nevidíme, hruškový sad. 
Ak ste zažili hlad, taký ozajstný, viete si predstaviť, čo pre nás znamenala hruška. 
Áno, presne to, jeden strážil, dvaja zbierali. Stala sa z nás jedna veľká, hladná rodina.
Asi čakáte nejakú dramatickú dohru tohoto pobytu, ale nič dramatické sa nedialo. O naše pasy nemal nikto záujem, veď pas sa nedá zjesť a výplatu sme dostali načas. 
Slovák Slováka v zahraničí z kilometra obchádza. Aspoň tak som počula. Nemôžem túto teóriu potvrdiť, lebo my Slováci čo sme tu cez ulicu, sa máme radi. Sem tam zabehneme po bryndzu, rožky a tresku, aj kapusta v sobotu musí byť. 
Pred Veľkou nocou pucujeme okná, veď čo by iný Slovák povedal a keďže sme tu bez rodiny, na prázdniny si vymieňame deti. Ak ich dávam ku Evke, hovoria, že idú "do Slovenska." Aj ja to tak volám, lebo Eva je stelesnením všetkého, čo mi zo Slovenska chýba.
Na dvore má úhľadne poukladané drevo na zimu a na strome visí hojdačka. Počúvame Jula Viršíka a žujeme párky s horčicou. A aj skliepok má fajný, s "domácou."
Ďalšia kamoška býva cez cestu a parádne pečie, sem tam sa mi ujde. Mama ma učila, že prázdny tanier sa nevracia. Ja až tak dobre a rada nepečiem, na svoj tanier si niekedy počká mesiac, niekedy aj dva. Naše susedské spolunažívanie to zatiaľ nenarušilo. Katku mám na robotu, Jarku zase na výlety. Zvyšok Slovenska stretnem na Vianočnej večery, ktorá býva pravidelne každý rok.
Aj Severní Íri vedia, že je lepšie ak spolu nažívame v pokoji, preto usporadúvajú komunitné posedenia pod názvom Poznaj svojho suseda. Zatiaľ som bola raz a oplatilo sa. Boli sme tam z "kade tade" a fajne bolo. Veď dobrého suseda ani zlatom nevyvážiš. 
Múdry Hamingway povedal, že nikto nie je ostrovom samým pre seba a mne neostáva nič iné, len s ním súhlasiť.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 

 

 

Maria Garabasova

Maria Garabasova

Bloger 
  • Počet článkov:  40
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Píšem príbehy tak, ako mi ich život prináša. Niekedy smutne, niekedy s humorom. Cestujem, hľadám, ućím sa. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu